Home Rubriche Beppe Fontana Giancarlo Ilari

Giancarlo Ilari

137
0
Link

Foto Beppe Fontana: Giancarlo Ilari - settembre 2014

I BULLO DLA GARIBALDI

 

J eren i fió dj ardì ‘d borgh di Minè,

ad borgh di Cara, ad boregh dal Navilli;

giòven ch’i dventen tant leon scadnè

cla volta ch’i la tözen ad puntilli.

 

Piceli al gh’äva, un gioren, fat sintir

in fonda al cor la voza ad la cossiensa;

Piceli al gh’äva insgnè cme s’fa a morir

p’r amor dla libartè, dl’indipendensa.

 

E alora j én scapè là su in montagna,

putost che ceder sotta al bandi nigri;

par lor l’era na festa, na cucagna,

l’esser parseguitè cme i lov e il tigri.

 

Na ca i gh’l’avevan tutti, con na mama

ch’la gh’tgneva il bräghi psedi e ‘l let polì;

mo i preferivn al fredd, i pioc, la fama,

la morta ataca, pronta, semper lì.

 

J eren là su par fnirla con la guera

e viver finalment cme tant fradel;

par stemma i gh’ävn insimma a la bandera

la stela e la missora col martel.

 

I s’eren miss al nome ad Garibäldi

col bel biondón da la camiza rossa;

gente decisa, tanti testi cäldi,

ch’i te sboghiven con un colp ad tossa.

 

J eren dla pu malvista dil brigädi,

colla ch’piazeva meno ai sior Ingles,

mo di combatiment, dilj imboscädi,

pu ‘d lor nissón n’à fat p’r al so Paes.

 

I gh’ däven di brigant e di ribel

e i n’eren che ‘l fior fior ad j Italian,

con ‘n ideäli int l’alma ad chi pu bel,

e un cor d’assäl, sincer e bon cme ‘l pan.

 

Povrètt cme i frè pu trid ad San Fransesch,

i steven col bon cor di montanär,

ilj ärmi i ja robäven ai Todesch,

col ris’c dla pela, sensa tintognär.

 

Par chj äter gh’era i lanc, con la divisa,

il scärpi, al tè, pan bianch, cicolatén,

savón par tgnir sguräda la camisa

s’la se sporcäva in vista di Tognén.

 

Coi noster se sbafäva quand agh n’era;

mo i ne gh’pensäven gnanca a l’abondansa.

I siori i j’ävn aviè primma ad la guera

a mettres poch o gnient dentr int la pansa.

 

I siori!…A dirl adess, la pär na fola!

Alora j eren pers, pianglent, in znoc;

i gh’även l’aqua ormäi finna a la gola,

j erni int la tölfa s’cetta finna a j oc.

 

E quand la Garibäldi l’era in vista,

sta manga ad sfrutador e ‘d manigold,

i dzeven: – S’a ne gh’fuss i comunista,

chi salvarè la nostra roba e i sold?-

 

E i pret i n’dzeven migh c’as va a l’inferen

a stär coi noster bullo ross cme ‘l fögh;

i ‘l tirn in bal adessa al Padreteren,

adessa ch’j àn fnì ‘d fär al doppi zögh.

 

Mo gnient! Guardemma miga p’r al sutil!

co’importa s’a gh’n’è tant ch’a dventa smort

quand as festeggia al vintissinch d’avril

la sägra granda ad tutti i noster mort?

 

I noster mort j én chì! Chi ‘na ja conossa?

I du Vignäli, Russia, i Zacarén,

Cavester, Dena, Mago e Zana-rossa,

Bistecca, Bärba, Onor, Fälch Ross, Manzén…

 

Quant sangov generos par sta riscossa!

I gh’n’àn lassè un lavél longh a la sträda.

La Libartè, col gioren ch’la s’è mossa,

int al passärgh atach la s’è infiamäda.

 

La s’è infiamäda e l’à strassè il caden’ni

ai vec, al mami, al sposi ed al soreli,

costrètti a morir ‘d fama int il canten’ni,

e a maledir al sol, la lon’na e ‘l steli.

 

La s’è infiamäda e l’à bruzè ìl bavaj

a tanta povra genta condanäda

a lavorär cme j äsen e i cavaj

e a ciapär su, par päga, na frustäda.

 

A tutti, a tutti, sì, l’à slighè ‘l man;

la Libartè l’è gnuda an’ p’r i baloss

che inveci ad ringrassiär i Partigian,

i s’n’aprofitten par spudärgh adoss!

(I bulli della Brigata Garibaldi) di Alfredo Zerbini

Foto Beppe Fontana: Giancarlo Ilari - settembre 2014